Bernd Schneider, pomenovany po nemeckej legende predvojnovych formulovych pretekov a majstrovi Europy z roku 1936 Berndovi Rosemeyerovi, zacal s pretekanim na motokarach. V roku 1980 vyhral nemecky sampionat, o dva roky neskor mal na dosah europsky titul a v roku 1983 sa stal majstrom Afriky. Po niekolkych dalsich rokoch jazdenia v roznych Formula Ford seriach nastupil do nemeckej F3, kde v roku 1987 vyhral titul a tym sa zacala nova kapitola v jeho zivote s nazvom F1. Vyhliadil si ho tim Zakspeed, co bol nemecky projekt Ericha Zakowskeho s nemeckym autom a nemeckym motorom. S touto pojazdnou katastrofou odjazdil Bernd dve sezony v rokoch 1988-89. Debutova sezona bola tazka a vo vacsine pripadov sa nedokazal ani kvalifikovat. A ak sa mu to podarilo, tak nedokoncili kvoli tecnickym problemom. Rovnaky problem mal aj jeho timovy kolega Piercarlo Ghinzani. Jeho najlepsim vysledkom bolo 12. miesto na domacej velkej cene v Hockenheime. Druha sezona bola este horsia. Zakspeedu uz definitivne dochadzal dych a ani spojenie vyroby motorov s Yamahou nepomohlo a Bernd sa postavil na start len dvakrat - v Brazilii a v Japonsku, ale ani raz nedokoncil. V ostatnych pripadoch sa nedostal ani z predkvalifikacie. V nasledujucej sezone, v roku 1990, dostal este moznost dvakrat sa zviest s timom Arrows. Do uvodnej GP v USA sa kvalifikoval na 20. mieste a vyrovnal svoje najlepsie umiestnenie z Nemecka dva roky dozadu. Potom ho ale vystriedal Alex Caffi a dalsia sanca prisla az v Spanielsku ku koncu sezony, ale tam sa uz kvalifikovat nedokazal. Na timoveho kolegu Michele Alboreta stracal 0,7 sekundy a 5,5 sekundy na pole position. Potom sa opat k slovu vratil Talian Caffi, ktory nemal problem s Alboretom zvadzat vyrovnane suboje. Tym sa skoncila jeho kariera v F1 a Benrd sa upisal timu Joest Racing, ktory nasadzoval stroje Porsche vo svetovom sampionate sportscarov. V roku 1992 sa pripojil k Mercedesu v DTM a o rok neskor sa tesil z 3. celkoveho miesta a v roku 1995 sa uz tesil z celkoveho vitazstva. Po konci stareho DTM sa usadil s Mercedesom vo FIA GT a hned v prvej sezone skoncil prvy. V roku 1999 sa zucastnil 24h Le Mans s Mercedesom a od dalsieho roku uz odstartoval novu karieru v novom DTM, kde hned dvakrat za sebou ziskal majstrovske tituly. V ceste za tretim v rade ho zastavil Laurent Aiello, ale v roku 2003 uz nemal nikto narok, ani mlady Holandan Christjan Albers a Bernd bol tretikrat majstrom. V dalsich dvoch sezonach sa musel sklonit pred jazdcami ako Gary Paffett, Tom Kristensen a Mattias Ekstrom a az v roku 2006 opat vyhral cely sampionat, ked mu v ceste stal iba Bruno Spengler a nikto zo spominanej trojice sa vdaka technike nechytal. |